Toxické olovo narúša vývoj batoliat aj deti

 

 

Kvalita životného prostredia sa veľmi úzko spája s dĺžkou a kvalitou ľudského života. Všetci vieme, že našou nešetrnou činnosťou sme všetci vystavení obrovskému množstvu rôznych toxínov, ktoré poškodzujú genetickú informáciu, sťažujú regeneračné a opravné procesy v tele. Tieto toxíny čoraz častejšie podporujú prejavenie sa genetických predispozícií na rôzne (civilizačné) ochorenia (diabetes, vysoký tlak, ateroskleróza, predčasné starnutie, rakovina, alergie, astma, neurodegeneratívne ochorenia).

 

 

 

 

 

K najvýznamnejším kontaminantom životného prostredia patria ťažké kovy. Veľmi ťažko sa odstraňujú, sú perzistentné, nevieme ich metabolizovať, v organizme sa ľahko akumulujú. Ich množstvo v organizme závisí od spôsobu prieniku do organizmu, dĺžke vystavenia sa pôsobeniu, spôsobu života, stavu organizmu, príjmu nutričných látok, vitamínov, vlákniny, chronických zápalov a mnohých ďalších faktorov. Pôsobenie mnohých takýchto jedov sa zosilňuje účinkom iného toxikanta. Napríklad toxické účinky olova, o ktorom dnes píšem, sú zosilňované cigaretovým dymom.

 

 

Olovo, na jednej strane prirodzená súčasť zemskej kôry, rúd a mnohých zlúčenín, na druhej strane toxická látka pre organizmy a človeka so schopnosťou akumulácie a toxickým a neurotoxickým pôsobením. Nebezpečné sú soli olova dusičnan olovnatý, chlorid olovnatý, chlorečnan olovnatý, chloristan olovnatý kvôli ľahkej rozpustnosti vo vode, oxid olovnatý a aj elementárne olovo.

 

 

Olovo sa nachádza vo všetkých zložkách prostredia, vo vode, vzduchu, pôde. Z ovzdušia sa dostáva do pôdy cez dažďové kvapky. Vďaka narušenej funkcii pôdy je rastlinami nadmerne akumulované a odtiaľ so dostáva k človeku, kde sa hromadí.

 

 

Olovo dokáže v ľudskom organizme znefunkčniť mnoho enzýmov, napríklad glutatión, čo je veľmi dôležitý vnútrobunkový aj mimobunkový antioxidant chrániaci organizmus pred oxidačným poškodením. Spôsobuje rozpad červených krviniek a blokuje syntézu železa s porfyrínmi. Ovplyvňuje aj fyziologickú činnosť mitochondrií, dôležitých bunkových organel, zabezpečujúcich metabolicko-energetické funkcie bunky. Môže byť príčinou neplodnosti, únavy, anémie, straty poznávacích schopností.

 

 

Veľkú hrozbu predstavuje otrava olovom predovšetkým u malých deti a tehotných žien. Olovo narúša správny fyzický aj kognitívny vývoj batoliat aj deti. Otrava olovom môže u deti spôsobiť agresívne správanie, hyperaktivitu, poruchy učenia, zníženie IQ a mentálne postihnutie, poruchy sluchu, oneskorené rozprávanie, kŕče, kómu. Anorganické zlúčeniny olova pôsobia ako neurotoxické jedy, znižujú neurotransmisiu a poškodzujú endotel ciev v mozgu. Okrem toho poškodzuje štítnu žľazu a obličky.

 

 

Do organizmu olovo sa dostane vdýchnutím zo vzduchu a prachu, požitím kontaminovaného jedla, ale aj vstrebávaním cez kožu. Z organizmu sa vylučuje predovšetkým močom a stolicou, čiastočne potom. Jeho vstrebávanie v organizme je podporené nedostatkom vápnika a železa a nadmerným príjmom tukov. U deti sa vstrebáva oveľa väčšie množstvo ako u dospelých (až okolo 50% olova).Vo všeobecnosti sú deti viac ohrozené toxicitou olova, pretože sú citlivejšie, ľahšie sa vstrebáva a ich nervový systém sa rozvíja veľmi rýchlo. Olovo má schopnosť prechádzať hematoencefalickou bariérou aj placentou a prechádza aj do materského mlieka.

 

 

Zdrojom olova môže byť cigaretový dym, smog a výfukové plyny, spaľovanie fosílnych palív, znečistené prostredie. Ľudia žijúci v mestách mávajú vyššie hladiny olova v organizme. Obsah olova v potravinách súvisí so znečisteným prostredím, nadmerným používaním minerálnych hnojív, chemikálií, používaním čistiarenských kalov na pôdy. Viac olova hromadia aj niektoré morské živočíchy. Problém môžu predstavovať aj potraviny balené a uchovávané v plechovkách. Niektoré nekontrolované hračky, krémy a doplnky či čaje. Tlačiarenská farba na novinách, zle vypálená keramika či rýchlovarná kanvica, ak v nej necháme dlho stáť nápoj, niektoré staré farby a nátery, staré vodovodné potrubie.

 

 

Problematika toxického pôsobenia olova a znižovania jeho expozícií je prioritou v oblasti zdravia. Netýka sa to len profesionálov, ktorí sú jeho účinkom vystavení napríklad v hutníctve či doprave, ale aj ostatnej populácie, ktorá je ohrozená predovšetkým kontaminovanou potravou, vzduchom a vodou.

 

 

Vstrebávanie olova (a tiež ostatných ťažkých kovov) je závislé od nadmerného príjmu tukov, od výživy, obsahu nutričných látok, vitamínov, vlákniny. Mnohé bylinky, doplnky a vitamíny pomáhajú odstraňovať olovo, pomáhajú zlepšiť stav vnútorných orgánov a udržiavajú ich funkčnosť (vitamín C, cesnak, koriander, chlorella, pektín, jablková šťava, ďumbier (zázvor), koreň lopúcha, koreň púpavy, červená ďatelina, aloe vera).

 

 

Mgr. Ľubica Prisenžňáková, PhD. 

 

 

Alergia z pohľadu prírodnej liečby - I. časť 

Bioenergia a biostabilita buniek a chronický nedostatok živín

Detoxikácia organizmu pomôže regenerovať a liečiť

Ortomolekulárna medicína – správna molekula lieči v optimálnej dávke

V čom spočíva nebezpečenstvo ťažkých kovov 

Rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides L.)

Skrytá krása vitamínu radosti a spokojnosti – vitamínu C

 

<

počítadlo.abz.cz