DOKONALÁ POTRAVINA IV.: APITOXÍN (VČELÍ JED - VČELÍ JED)

 

 

 

Včelí jed je špeciálny sekrét jedovej žľazy včely medonosnej (Apis mellifica). Pri obrane alebo útoku ho včela vstrekuje žihadlom do kože živočícha alebo človeka, prípadne do tela inej včely.

 

 

 

 

Obsahové látky: Vo včeľom jedovom váčku je 0,00015-0,0003 g vodného roztoku apitoxínu (Apitoxinum nativum). Obsahuje bielkovinové zložky - predovšetkým melitín (skladá sa z 26 aminokyselinových zvyškov, pričom jeho zloženie podmieňuje 12 aminokyselín), ktorého je 50%.

 

 

Okrem toho obsahuje 3% apamínu (polypeptid s 18 aminokyselinami - najmä s cystínom), MCD-peptid (Masť Cell Degranulating peptide), peptid N-formyl melittin a polypeptid minimine.

 

 

Z ďalších zložiek jedu je to významná fosfolipáza A (14% suchého jedu), ktorá patrí medu hydrolázy, fosfolipáza B a hyaluronidáza.

 

 

Z hormónov sa podarilo identifikovať noradrenalín a jeho prekurzor dopamín. Suchý jed obsahuje do 1% histamínu.

 

 

Vpich a dĺžka liečby závisia tak od druhu choroby, reakcie organizmu, ako aj od celkového stavu pacienta.

 

 

Okrem naturálnej liečby sa včelí jed môže aplikovať aj injekčne, ionoforézou alebo vtieraním masti. Aj pri aplikácii apitoxínovej masti je potrebné dodržiavať predpísaný postup:

 

 

Bolestivé miesto treba najprv dôkladne umyť mydlom a teplou vodou; po osušení sa na kožu nanesie asi 2 cm dlhý valček masti a dôkladne sa do nej vtrie (najlepšie večer pred spaním). Ak sa nezjavia príznaky alergie alebo inej neprimeranej reakcie, na druhý deň treba procedúru opakovať ráno, popoludní a večer. Na tretí deň sa masť aplikuje ráno a večer (vždy po dvoch valčekoch masti 2 cm dlhých). Štvrtý deň liečbu prerušíme a na piaty deň sa opakuje terapeutický postup z tretieho dňa.

 

 

Toxickosť: Zdravý ľudský organizmus toleruje do 10 súčasných včelích uštipnutí. Pri 200 uštipnutiach vznikajú celkové príznaky otravy s poruchami kardiovaskulárneho a nervového systému. U niektorých jedincov však už 2-3 uštipnutia pôsobia toxicky a vyvolajú celkové príznaky, ako napríklad zvýšené teploty, bolesti hlavy, nauzeu, vertigo, vomitus a bolesť brušných svalov. Niekedy sa vyskytuje aj dyspnoe, tachykardia, eklampsie alebo stavy bezvedomia. Dávka nad 500 uštipnutí zapríčiní smrť, ktorej bezprostredne predchádza dysrytmia z prudkého poklesu tlaku a zastavenie srdcovej činnosti.

 

 

Minimálna letálna dávka apitoxínu u zdravých jedincov (bez alergie) je 0,007 g/kg.

 

 

Pri alergii, ktorá vyvolá anafylaktickú reakciu, môže nastať smrť aj po uštipnutí jedinou včelou!

 

 

Pre každého človeka môže byť nebezpečné uštipnutie do jazyka (zapríčiňuje edém laryngu), alebo v miestach nad žilami a nervovými gangliami (napr. na krku nad glomus caroticum), ktoré môže vyvolať náhle reflexné zlyhanie kardiovaskulárneho systému.

 

 

Zdroj : https://www.cez-okno.net

<

počítadlo.abz.cz