Medovicový med: Tmavý poklad z lesa

Medovicový med: čo ukrýva jeho zloženie a čo o ňom hovorí veda

Med je po stáročia súčasťou tradičnej výživy aj prírodne liečby. Dnes sa na jeho biologické a terapeutické účinky môžeme pozerať aj z pohľadu modernej vedy. Už vieme, že med nie je chemicky jednotný produkt – jeho zloženie a biologická aktivita sa výrazne líšia podľa botanického a geografického pôvodu.

Osobitné postavenie medzi jednotlivými druhmi medu má medovicový med, často označovaný aj ako lesný med.

Na rozdiel od kvetových medov nevzniká primárne z nektáru kvetov. Jeho špecifický pôvod sa odráža v jeho tmavšej farbe, vyššej elektrickej vodivosti, odlišnom profile cukrov a spravidla aj vo vyššom obsahu minerálnych látok, bielkovín, oligosacharidov a fenolových zlúčenín.

Práve preto je medovicový med zaujímavý aj z pohľadu bioaktívnych látok a apiterapie.

Aký je rozdiel medzi medovicovým a kvetovým medom

Základný rozdiel začína už pri samotnom zdroji.

Kvetový med vzniká predovšetkým z nektáru kvetov, ktorý včely zbierajú a následne spracúvajú v úli. Medovicový med však pochádza z medovice – sladkých sekrétov a výlučkov, ktoré sa nachádzajú na rastlinách a často súvisia s činnosťou hmyzu sajúceho rastlinné šťavy, napríklad vošiek.

Tento odlišný pôvod sa následne premieta do chemického zloženia medu.

V porovnaní s mnohými kvetovými medmi má medovicový med typicky:

vyššie pH,
vyššiu elektrickú vodivosť,
vyšší obsah minerálnych látok,
vyšší obsah bielkovín a aminokyselín,
vyšší podiel oligosacharidov,
odlišný profil fenolových zlúčenín,
nižší podiel jednoduchých cukrov v porovnaní s typickými kvetovými medmi.

Práve kombinácia týchto vlastností robí z medovicového medu osobitný typ medu.

Prečo je medovicový med tmavší

Farba medu nie je iba estetickou vlastnosťou. Súvisí s jeho chemickým zložením a môže poskytovať určitú informáciu o obsahu fenolových a ďalších minoritných zlúčenín.

Medovicové medy bývajú spravidla tmavšie než mnohé svetlé kvetové medy – ich farba môže prechádzať od jantárovej a červenohnedej až po veľmi tmavohnedú.

Výskum ukazuje, že pri mnohých medovicových medoch možno pozorovať vyšší obsah fenolových látok a výraznú antioxidačnú aktivitu. Tá sa však môže medzi jednotlivými druhmi a vzorkami významne líšiť podľa botanického pôvodu a ďalších podmienok.

Preto by bolo presnejšie povedať, že tmavšia farba často koreluje s vyšším obsahom niektorých bioaktívnych látok, než tvrdiť, že samotná farba znamená vyššiu liečivú hodnotu.

Čo obsahuje medovicový med

Med obsahuje stovky rôznych látok. Základ tvoria voda a sacharidy, no v menších množstvách sa v ňom nachádzajú aj minerálne látky, organické kyseliny, aminokyseliny, enzýmy, fenolové zlúčeniny a ďalšie minoritné komponenty.

Práve minoritné zložky sú z pohľadu bioaktivity veľmi zaujímavé.

1. Minerálne látky

Jedným z charakteristických znakov medovicového medu je vyšší obsah minerálnych látok v porovnaní s mnohými kvetovými medmi.

Zastúpenie minerálov však nie je rovnaké v každej vzorke. Závisí od botanického pôvodu, geografickej oblasti a ďalších faktorov.

V mede môžeme nájsť napríklad:

draslík,
vápnik,
horčík,
fosfor,
železo,
zinok,
ďalšie stopové prvky.

Analýzy medovicových medov ukazujú, že obsah minerálnych látok môže byť niekoľkonásobne vyšší než pri niektorých kvetových medoch.

To však neznamená, že med možno považovať za významný zdroj minerálov v zmysle cielenej suplementácie.

2. Špecifický profil cukrov

Medovicový med je zaujímavý aj z hľadiska sacharidového profilu.

Kvetové medy obsahujú prevažne glukózu a fruktózu. V medovicových medoch sa však nachádza vyšší podiel oligosacharidov a niektorých ďalších cukrov, medzi ktoré patrí napríklad melezitóza, erlóza či rafinóza.

Najmä melezitóza je zaujímavá z analytického hľadiska. Jej vyššia koncentrácia môže pomáhať pri rozlišovaní medovicových a kvetových medov. V niektorých medovicových medoch môže jej obsah presiahnuť 20 %, zatiaľ čo v kvetových medoch býva spravidla veľmi nízky.

Oligosacharidy v mede sú zároveň predmetom výskumu pre svoj potenciálny vzťah k črevnému mikrobiómu. Na označenie konkrétneho medovicového medu ako klinicky účinného „prebiotika“ však zatiaľ nie je vhodné robiť všeobecné zdravotné závery.

3. Fenolové zlúčeniny a antioxidanty

Jednou z najzaujímavejších oblastí výskumu medovicového medu sú fenolové zlúčeniny.

Analytické štúdie identifikovali v medovicových medoch množstvo fenolových látok vrátane flavonoidov a fenolových kyselín. Ich koncentrácia a zastúpenie sa pritom líšia podľa botanického pôvodu medu.

Tieto zlúčeniny môžu prispievať k antioxidačnej aktivite medu, ktorú možno sledovať rôznymi laboratórnymi metódami.

Výskum zároveň naznačuje, že tmavšie medy vrátane mnohých medovicových medov môžu vykazovať výraznú antioxidačnú aktivitu.

Je však dôležité rozlišovať medzi antioxidačnou aktivitou nameranou v laboratóriu a preukázaným zdravotným účinkom po konzumácii konkrétneho medu človekom.

Medovicový med a antimikrobiálna aktivita

Ďalšou skúmanou vlastnosťou medu je jeho antimikrobiálna aktivita.

Na tej sa môže podieľať viacero faktorov – napríklad nízka dostupnosť vody, kyslé prostredie, peroxid vodíka vznikajúci enzymatickou aktivitou glukózooxidázy a ďalšie bioaktívne látky.

Aj medovicové medy v laboratórnych podmienkach vykazujú antimikrobiálnu aktivitu a niektoré štúdie zaznamenali výrazný účinok voči vybraným mikroorganizmom.

Výsledky však nemožno automaticky interpretovať tak, že konzumácia medovicového medu lieči infekciu. Laboratórna antimikrobiálna aktivita nie je to isté ako klinicky potvrdený terapeutický účinok.

Enzýmy, aminokyseliny a vitamíny

Med obsahuje aj enzýmy, aminokyseliny a malé množstvá ďalších látok. Medzi významné enzýmy patria napríklad diastáza, invertáza a glukózooxidáza.

Glukózooxidáza má osobitný význam, pretože sa podieľa na tvorbe peroxidu vodíka, ktorý je jedným z mechanizmov antimikrobiálnej aktivity medu.

Med obsahuje aj aminokyseliny, pričom prolín patrí medzi najvýznamnejšie voľné aminokyseliny.

Naopak, obsah vitamínov v mede je vo všeobecnosti nízky. Preto nie je vhodné prezentovať med ako významný zdroj vitamínov skupiny B alebo vitamínu C. Jeho zaujímavosť spočíva skôr v kombinácii množstva minoritných bioaktívnych zložiek než v jednej konkrétnej živine.

Je medovicový med „zdravší“ ako kvetový?

Na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď.

Medovicový med má odlišné chemické zloženie a v mnohých prípadoch vyšší obsah minerálnych a fenolových látok či oligosacharidov. Niektoré štúdie zároveň poukazujú na výraznú antioxidačnú a antimikrobiálnu aktivitu.

To však neznamená, že každý medovicový med je automaticky „zdravší“ než každý kvetový med.

Zloženie medu sa môže výrazne meniť podľa jeho pôvodu, rastlinného zdroja, sezóny a podmienok vzniku. Navyše med je stále potravina s vysokým obsahom cukrov.

Preto je presnejšie hovoriť o odlišnom bioaktívnom profile, nie o univerzálne lepšom alebo liečivejšom mede.

Medovicový med z pohľadu apiterapie

Med a ďalšie včelie produkty patria medzi tradičné súčasti apiterapie. Moderný výskum sa dnes snaží charakterizovať ich chemické zloženie a objasniť mechanizmy, ktoré môžu stáť za niektorými biologickými aktivitami.

Pri medovicovom mede je zaujímavá najmä kombinácia:

minerálnych látok + oligosacharidov + fenolových zlúčenín + enzýmov + ďalších minoritných bioaktívnych látok.

Táto komplexnosť je jedným z dôvodov, prečo sa medovicový med stal predmetom vedeckého záujmu. Zároveň však platí, že výsledky laboratórnych štúdií nemožno automaticky interpretovať ako dôkaz liečebného účinku u človeka.

Záver: Medovicový med nie je len „tmavší med“

Medovicový med je z chemického a biologického hľadiska mimoriadne zaujímavý produkt.

Od kvetových medov sa líši nielen pôvodom, ale aj profilom sacharidov, obsahom minerálnych látok, fenolových zlúčenín, oligosacharidov a ďalších minoritných zložiek.

Práve tieto rozdiely vysvetľujú jeho charakteristickú tmavú farbu, výraznú chuť a viaceré vlastnosti, ktoré sú predmetom vedeckého výskumu.

Ak sa na med pozeráme ako na funkčnú potravinu, medovicový med je zaujímavým príkladom toho, ako môže pôvod potraviny ovplyvniť jej chemické zloženie a biologický potenciál.

A práve v tom spočíva jeho výnimočnosť – nie v tvrdení, že lieči všetko, ale v komplexnom zložení, ktoré si zaslúži ďalšie vedecké skúmanie.

Mgr. Ľubica PRISENŽŇÁKOVÁ, PhD.

Špecialistka na farmakológiu mikronutrientov a klinickú výživu

www.naturterapy.sk

Zdroje a odborná literatúra

Seraglio SKT et al. An overview of physicochemical characteristics and health-promoting properties of honeydew honey. Food Research International, 2019.
Vasić V et al. Towards better quality criteria of European honeydew honey: Phenolic profile and antioxidant capacity. Food Chemistry, 2019.
Mass Spectrometry Characterization of Honeydew Honey: A Critical Review. Foods, 2024.