Význam personalizovanej diéty u pacientov s reumatoidnou artritídou
Reumatoidná artritída je multifaktoriálne ochorenie, ktoré ovplyvňuje množstvo faktorov (prekonané ochorenia, fajčenie, genetika), a samozrejme, aj vhodná diéta. Patogenéza reumatoidnej artritídy je viacstupňový proces, pri ktorom vzájomne interagujú viaceré faktory. Dôležité je vedieť, že sa začína rozvíjať roky pred nástupom klinických príznakov. Vhodné diétne opatrenia tak môžu predstavovať jednu z významných možností zníženia rizika ochorenia, progresie, aktivity, a tiež rozvoja systémovej reumatoidnej artritídy a pridružených ochorení.
- Pacienti s reumatoidnou artritídou majú často vyššie riziko vzniku malnutrície. Príčinou je najčastejšie autoimunitne podmienený zápal, ktorý nefyziologicky zrýchľuje metabolizmus a spotrebu energie. Chronický zápal podmieňuje produkciu cytokínov, ktoré zvyšujú bazálny metabolizmus a katabolizmus proteínov. Z pohľadu výživy sú pacienti často ohrození sarkopéniou, teda postupným strácaním svalovej hmoty, jeho funkcie a sily.
- Na druhej strane stoja nadváha, obezita, viscerálna obezita a nadmerný energetický príjem, ktoré predstavujú ďalší problém. Prispieva k ním vplyvom ochorenia zhoršená kvalita života a obmedzený pohyb, nevhodne zvolená diéta, spomalený bazálny metabolizmus, užívané lieky.
Pacienti s reumatoidnou artritídou sú oproti bežnej populácii vystavení o 50% vyššiemu riziku vzniku a rozvoja kardiovaskulárnych ochorení, čomu by mala byť vhodným spôsobom prispôsobená strava. Adipocytokíny produkované tukovým tkanivom pri nadváhe a obezite ovplyvňujú rozvoj zápalovej reakcie, aktivitu imunitného systému, rozvoj kardiovaskulárnych ochorení a pozitívne korelujú s aktivitou ochorenia. Navyše, pacienti s reumatoidnou artritídou môžu mať spomalený bazálny metabolizmus, a to približne o 100 kcal/deň (418,4 kJ). Preto sa odporúča personalizovaná diéta s primeraným množstvom bielkovín a energiou.
V prevencii a manažmente reumatoidnej artritídy a systémových komorbidít zohráva výživa významnú úlohu prostredníctvom pro- a protizápalových vlastností potravín. V súvislosti s reumatoidnou artritídou sú známe prozápalové účinky červeného mäsa, soli a nadmerného energetického príjmu.
Významný vplyv na systémový zápal a vznik inzulínovej rezistencie majú rafinované sacharidy a sacharidy s vysokým glykemickým indexom. Pre pacientov s reumatoidnou artritídou sú rizikové aj sladené nápoje obsahujúce veľké množstvo fruktózy, glukózovo-fruktózový sirup, a iné sladené nealkoholické nápoje.
Zatiaľ len štúdie na zvieracích modeloch potvrdili, že diéta s vysokým obsahom sacharidov podporuje vznik závažných symptómov artritídy, opuch kĺbov a poškodenie tkaniva, poškodzuje chondrocyty a urýchľuje degeneráciu kĺbov, aktivuje zápalové cytokíny a chemokíny a zhoršuje zápalovú reakciu, môže znižovať hustotu kostí, zvyšovať riziko osteoporózy a ovplyvňovať stabilitu kĺbov.
Rizikovým faktorom pre vznik a rozvoj reumatoidnej artritídy je obezita a diéta s vysokým obsahom tukov, ktoré sa spájajú s prítomnosťou adipokínu leptínu a jeho prozápalovými účinkami. Prozápalovo pôsobí vysoký podiel transmastných a nasýtených tukov, s nízkym pomerom omega-3 : omega-6 mastných kyselín. Tieto látky prispievajú k zvýšeniu TNF-α, IL-1, CRP, cievnej endotelovej dysfunkcii. Naopak, protizápalový účinok sa viaže s polynenasýtenými mastnými kyselinami (PUFA) omega-3 a mononenasýtenými mastnými kyselinami (MUFA).
Protizápalový účinok majú fytochemikálie, flavonoidy, plody s enzymatickými proteínmi ako je papaín a bromelaín nachádzajúce sa v papáji, ananáse, mangu, kurkuma, zázvor, čierne korenie, zelený čaj, strukoviny. Pacienti s reumatoidnou artritídou môžu mať v sére nízku hladinu draslíka, čo spôsobuje bolesť, opuch kĺbov a podporuje prozápalový stav.
Spolu so systémovým zápalom hrá v patofyziológii reumatoidnej artritídy dôležitú úlohu oxidačný stres. Prispieva k degradácii kĺbov, podporuje progresiu ochorenia a zhoršuje klinické symptómy. U pacientov s reumatoidnou artritídou boli preukázané významné zmeny markerov oxidačného stresu a aktivity antioxidačných enzýmov. Pacienti s reumatoidnou artritídou majú výrazne nižšie hladiny vitamínu C, α-tokoferolu a glutatiónu, a vyššie hladiny malondialdehydu v dôsledku kompenzácie zvýšeného oxidačného stresu. Cieľom nutričnej terapie pri reumatoidnej artritíde je tiež zvýšiť množstvo antioxidantov v strave.
Diéta môže ovplyvňovať symptómy reumatoidnej artritídy aj ovplyvnením črevnej mikrobioty. Črevný mikrobióm sa podieľa na metabolizme niektorých zložiek stravy a môže modifikovať cirkulujúce pro- a protizápalové mediátory. Vieme, že pacienti s reumatoidnou artritídou majú zníženú črevnú diverzitu a zvýšenú črevnú priepustnosť. Vo zvýšenej miere sa tu vyskytuje Provetella copri, baktéria, ktorá produkuje trimetylamín-N-oxid, prozápalový metabolit pochádzajúci z cholínu a karnitínu, ktorých zdrojom je červené mäso, vajcia a mliečne výrobky. Naopak, laktobacily a bifidobaktérie sa považujú za prospešné, pretože produkujú metabolity (napr. tryptofán), ktoré podporujú črevnú homeostázu a znižujú črevnú priepustnosť. Niektoré z týchto metabolitov sa dostávajú aj do krvného obehu a uplatňujú antioxidačný a protizápalový účinok. Pozitívne účinky na reumatoidnú artritídu môžu mať probiotíká, prebiotiká aj synbiotiká. Črevnú mikrobiotu podporuje diétna vláknina, jogurt, miso, a tiež prebiotiká ako sú karotenoidy, polyfenoly, fytosteroly.
Významným spôsobom nutričný stav pacientov ovplyvňuje zvolená farmakoterapia, či už ide o biologickú liečbu alebo použitie steroidných látok. Tieto lieky sa spájajú s nedostatkom niektorých vitamínov a minerálov – najčastejšie je to kyselina listová (B9), pyridoxín (B6), kobalamín (B12), vitamín C, vitamín D, vitamín E, selén, zinok, horčík, vápnik, draslík. Farmakoterapia sa tiež spája s nežiaducimi účinkami v oblasti gastrointestinálneho systému, tvorby peptidických vredov a vznikom osteoporózy.
Prvotným zdrojom mikro- a makronutrientov by mala byť vhodná diéta, čo však niekedy nie je možné zabezpečiť, preto sa používajú aj suplementy, najčastejšie sú to probiotiká, omega-3-nenasýtené mastné kyseliny, vitamín D, A, vitamíny skupiny B, zinok, vápnik. Aby bol účinok efektívny, je veľmi dôležitá konzultácia s odborníkom, ktorý vyhodnotí súčasný stav, vhodnosť a formu doplnkov.
Mgr. Ľubica Prisenžňáková, PhD.
Naturopatia a nutričná terapia
Použitá literatúra u autorky