Prevencia osteoporózy pri reumatoidnej artritíde a úloha vitamínu A
Reumatoidná artritída je najčastejším zápalovým ochorením kĺbov. Ide o autoimunitné ochorenie. Príčinou je dysregulácia imunitného systému proti kĺbovým komponentom. Tieto procesy vedú k nekontrolovanému zápalu, ktorý poškodzuje predovšetkým kĺby, ale často postihuje aj iné orgány a organové systémy ako sú pľúca, cievy, srdce či oči. Jedným z takto postihnutých systémov je aj kostrový systém a súvisiaci vznik osteoporózy. Pri reumatoidnej artritíde môže byť kosť postihnutá štrukturálnym poškodením kĺbov (eróziou) a osteoporózou.
Spojitosť medzi osteoporózou a reumatoidnou artritídou
Osteoporóza je chronické multifaktoriálne ochorenie so zníženým obsahom kostnej hmoty a narušenou mikroarchitektúrou kosti. Následkom zníženého množstva kostnej hmoty je zvýšená lámavosť a zvýšené riziko vzniku zlomenín. Postupný úbytok kostnej hmoty je spôsobený poruchou rovnováhy medzi fyziologickými procesmi resorpcie a novotvorby kosti. Vieme, že bunky kostného tkaniva, ich tvorba a metabolizmus, sú veľmi citlivé na oxidačný stres a prítomnosť voľných kyslíkových radikálov. Keďže je reumatoidná artritída chronické zápalové ochorenie, je tiež spojená s významným oxidačným stresom a tvorbou reaktívnych foriem kyslíka. Ich množstvo sa môže časom zvyšovať. Príčina môže spočívať vo zvýšenej produkcii radikálov, časom zníženej (,,vyčerpanej,,) antioxidačnej obrane alebo kombinácii oboch.
Príčiny vzniku osteoporózy spojené s reumatoidnou artritídou sú viaceré. Zahŕňajú účinky chronického zápalu na kosť, kĺby, tkanivá, účinky užívaných liekov (kortikoidy, nesteroidné protizápalové), nevhodná strava a nevhodný životný štýl (fajčenie, alkohol, kolové nápoje, málo pohybu a pod.). Osteoporóza pri reumatoidnej artritíde sa môže prejaviť ako generalizovaný úbytok kostnej hmoty, alebo ako periartikulárna (okolo kĺbového priestoru) osteoporóza.
Najpravdepodobnejšie je osteoporóza spojená práve so zápalom. V prípade reumatoidnej osteoporózy vedie zápal k závažnejšiemu úbytku kostnej hmoty v ruke v porovnaní s kostným kĺbom v oblasti bedra alebo chrbtice pri osteoporóze neviazanej a reumatoidnou artritídou. Ukázalo sa, že úbytok kostnej hmoty je znížený u pacientov, ktorých zápalové ochorenie sa lieči agresívnejšie.
Nefarmakologická podporná terapia reumatoidnej osteoporózy
Okrem klasickej farmakologickej liečby reumatoidnej artritídy sa využívajú aj ďalšie, nefarmakologické možnosti, ako je fyzioterapia, psychoterapia, a v neposlednom rade aj nutričná terapia. V rámci nutričnej terapie sa často využíva stredomorské stravovanie alebo protizápalová strava. Diétu je možné upraviť tak, aby obsahovala zvýšené množstvo niektorých makronutrientov aj mikronutrientov.
V súvislosti s reumatoidnou artritídou a prevenciou vzniku osteoporózy to môže byť napríklad vitamín A a retinol (ale aj vitamín D, C, vápnik, zinok).
Retinol je antioxidant, ktorý môže pomôcť potláčať oxidačný stres vznikajúci v dôsledku prebiehajúceho zápalu. Môže pomáhať znižovať uvoľňovanie prozápalových mediátorov, môže regulovať aktivitu imunitných buniek a zmierňovať autoimunitné procesy.
Dostatočný príjem retinolu môže tiež prispieť k ochrane kĺbových štruktúr a prevencii poškodenia kĺbov v pacientov s reumatoidnou artritídou. Retinol tiež ovplyvňuje aktivitu osteoblastov a osteoblastov. Osteoklasty sú umiestnené na povrchu rozpustenej kosti, rozkladajú existujúcu kosť na jej základné zložky (predovšetkým kolagén typu I a anorganické soli), čo vedie k resorpcii kosti. Osteoblasty, ktoré sa nachádzajú na povrchu novej kosti, využívajú tieto rozpadnuté zložky poskytované osteoklastmi na vytvorenie čerstvej matrice pre následnú mineralizáciu. Táto novovytvorená matrica je potom mineralizovaná osteoblastmi, ktoré sa v nej zachytia a nakoniec sa transformujú na osteocyty.
Vitamín A, jeho formy, funkcia a zdroje príjmu
Retinol spolu s retinalom a kyselinou retinovou predstavujú formy v tuku rozpustného vitamínu A. Tento vitamín je dôležitý pre správnu funkciu zraku, tvorbu červených krviniek, transport železa, činnosť imunitného aj endokrinného systému, funkciu epitelu a tkanív (črevá, ústna sliznica). Je to tiež dôležitý antioxidant. Náš organizmus si ho nevie vytvoriť, preto je potrebný jeho primeraný príjem zo stravy.
Priamo vitamín A môžeme získať zo stravy živočíšneho pôvodu – mliečne výrobky, jogurt, syry, kozí syr, Ricotta, pečeň, vajcia, kuracie mäso, olej z treščej pečene, tuniak, makrela, losos, sleď, alebo premenou z betakaroténu, ktorý obsahuje napr. mrkva, tekvica, marhule, grapefruit, mango, zelená listová zelenina, bok choy, brokolica, špenát, kel, fazuľa, a ďalšie. V prípade užívania doplnkov je potrebné zvážiť dávku a tiež vhodnú formu, pretože príliš veľké množstvo vitamínu A môže byť toxické a je potrebné poradiť sa s odborníkom. Na rozdiel od vitamínu A, betakarotén nie je toxický ani pri prijme vysokých dávok. Telo môže tvoriť vitamín A z betakaroténu podľa potreby a nie je potrebné sledovať hladiny príjmu ako pri vitamíne A.
U zdravého človeka postačuje množstvo vitamínu A získané z potravy (alebo bezpečnejšia forma premenou z betakaroténu). Suplementácia vitamínom A je však potrebná v spojitosti s ochoreniami, ktoré sťažujú jeho vstrebávanie z tenkého čreva – Crohnova choroba, celiakia, cystická fibróza, cirhóza pečene, alkoholizmus, malnutrícia. Ohrození nedostatkom vitamínu A môžu byť aj dospelí a deti, ktorí majú výrazným spôsobom obmedzený výber potravy a jej znížené množstvo.
Mgr. Ľubica Prisenžňáková, PhD.
Použité zdroje:
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6942903/
- https://www.nature.com/articles/s41598-022-20016-x
- https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/14656566.2020.1787381
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11316287/
- https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8003866/