Ketogénna diéta a autoimunitné ochorenia – Môže pomôcť?
Môže ketogénna diéta ovplyvniť autoimunitné ochorenia?
Ketogénna diéta sa v posledných rokoch skúma nielen pri obezite, metabolických ochoreniach, farmakorezistentnej epilepsii a neurologických diagnózach, ale aj pri autoimunitných a chronických zápalových ochoreniach.
Záujem vedcov súvisí najmä s tým, že zmena metabolizmu pri ketogénnej diéte môže ovplyvňovať fungovanie imunitných buniek a niektoré zápalové mechanizmy. Dôležité však je, že biologicky zaujímavý mechanizmus ešte neznamená dokázaný liečebný účinok.
Súčasné klinické dôkazy sú sľubné pri niektorých ochoreniach, ale stále obmedzené. Ketogénna diéta preto v súčasnosti nemá byť chápaná ako náhrada štandardnej liečby autoimunitného ochorenia.
Čo je medicínska ketogénna diéta
Ketogénna diéta je spôsob stravovania s výrazne zníženým príjmom sacharidov a relatívne vysokým podielom tukov. Pri dostatočne nízkom príjme sacharidov sa organizmus začne viac spoliehať na tuky a pečeň vytvára ketolátky, najmä β-hydroxybutyrát (BHB).
BHB nie je iba zdroj energie. Ide aj o biologicky aktívnu molekulu, ktorá môže ovplyvňovať bunkovú signalizáciu, metabolizmus a procesy spojené so zápalom. Práve preto sa dnes venuje pozornosť oblasti nazývanej imunometabolizmus – teda vzťahu medzi metabolizmom a fungovaním imunitného systému.
Ako by mohla ketóza ovplyvňovať imunitný systém
Výskum naznačuje niekoľko možných mechanizmov. Ketolátky môžu ovplyvňovať:
- zápalové signálne dráhy,
- metabolizmus imunitných buniek,
- oxidačný stres,
- funkciu mitochondrií,
- niektoré cytokíny,
- črevný mikrobióm,
- aktivitu tzv. NLRP3 inflammasómu.
Tieto mechanizmy sú biologicky zaujímavé najmä preto, že pri mnohých autoimunitných ochoreniach zohráva chronický zápal a porucha regulácie imunitnej odpovede významnú úlohu. Treba však zdôrazniť, že veľká časť týchto poznatkov pochádza z experimentálneho alebo mechanistického výskumu. Klinický význam u človeka ešte nie je úplne objasnený.
Ketogénna diéta a skleróza multiplex
Jednou z najviac skúmaných oblastí je skleróza multiplex (SM). Systematický prehľad publikovaný v roku 2025 analyzoval šesť štúdií u dospelých pacientov s SM. Výskumníci uvádzali možné zlepšenie únavy, kvality života, niektorých metabolických ukazovateľov a ďalších klinických parametrov. Výsledky sú zaujímavé, ale štúdie boli väčšinou malé a používali rôzne typy ketogénnych alebo veľmi nízkosacharidových diét. Autori preto odporúčajú väčšie randomizované štúdie s dlhším sledovaním. Čo to znamená v praxi? Ketogénna diéta môže byť predmetom záujmu ako doplnková intervencia pri niektorých pacientoch so SM.
Psoriáza a psoriatická artritída
Veľmi aktuálny prehľad z roku 2026 hodnotil ketogénne a veľmi nízkokalorické ketogénne diéty pri psoriáze, psoriatickej artritíde a reumatoidnej artritíde. Autori našli najzaujímavejšie klinické signály pri psoriatických ochoreniach, predovšetkým u ľudí s obezitou alebo metabolickými poruchami. Zároveň však upozornili na zásadný problém: väčšina štúdií bola malá, krátkodobá a výsledky mohli byť výrazne ovplyvnené samotným úbytkom hmotnosti.
Preto zatiaľ nemožno jednoznačne povedať, že zlepšenie psoriázy je spôsobené samotnou ketózou. Môže ísť o kombináciu viacerých faktorov: zníženie telesnej hmotnosti + zlepšenie metabolického zdravia + zmena stravovania + prípadný účinok ketolátok.
Reumatoidná artritída
Pri reumatoidnej artritíde je situácia menej presvedčivá. Existujú mechanistické dôkazy a menšie klinické pozorovania, ktoré podporujú ďalší výskum, ale kvalitných klinických štúdií je zatiaľ málo. Aktuálny prehľad z roku 2026 preto hodnotí dôkazy pri reumatoidnej artritíde ako prevažne mechanistické alebo nepriame. To znamená, že dnes nie je možné odporúčať ketogénnu diétu ako overenú liečbu reumatoidnej artritídy. Avšak, môže byť použitá ako doplnková či podporná terapia.
Myasténia gravis: zaujímavá štúdia z roku 2026
Pozornosť si zaslúži aj nová randomizovaná pilotná štúdia z Charité – Universitätsmedizin Berlin. Do štúdie bolo zaradených 41 dospelých pacientov s generalizovanou myasténiou gravis. Dvadsať pacientov dodržiavalo ketogénnu diétu počas 12 týždňov a 21 pokračovalo vo svojej bežnej strave. Výskumníci zaznamenali v ketogénnej skupine numerické zlepšenia viacerých parametrov.
Zaujímavé bolo najmä: zlepšenie skóre QMG, zníženie únavy, určité zlepšenie kvality života, niektoré zmeny v imunologických ukazovateľoch.
Ketogénna diéta bola v tejto pilotnej štúdii celkovo dobre tolerovaná. Autori však zdôrazňujú, že išlo o exploratívnu pilotnú štúdiu. Výsledky preto treba potvrdiť vo väčších a metodologicky robustnejších štúdiách.
Je každá ketogénna diéta rovnaká?
Nie. Pod označením „keto“ sa môžu skrývať veľmi odlišné stravovacie režimy – od klasickej terapeutickej ketogénnej diéty až po voľnejšie nízkosacharidové stravovanie.
Rozdielny môže byť: denný príjem sacharidov, množstvo bielkovín, množstvo tuku, celkový kalorický príjem, pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín, množstvo zeleniny a vlákniny, kvalita potravín, dĺžka diéty.
Znamená ketogénna diéta menej zápalu?
Možno, ale odpoveď nie je taká jednoduchá. Niektoré štúdie naznačujú zmeny zápalových markerov a imunitných mechanizmov. Pri niektorých ochoreniach sa zároveň pozorovalo zlepšenie klinických príznakov.
Problémom však zostáva, že ketogénna diéta často vedie aj k: zníženiu kalorického príjmu, úbytku telesnej hmotnosti, zlepšeniu inzulínovej citlivosti, zníženiu viscerálneho tuku. Každý z týchto faktorov môže sám o sebe ovplyvniť zápal. Preto budú pre ďalší výskum mimoriadne dôležité štúdie, ktoré dokážu oddeliť účinky samotnej ketózy od účinkov chudnutia a celkového zlepšenia metabolického zdravia.
Aké sú možné riziká ketogénnej diéty
Ketogénna diéta môže byť pri správnej indikácii a odbornom vedení dobre tolerovaná, ale nie je úplne bez rizika. Pri nesprávnom zostavení môže viesť napríklad k: nedostatočnému príjmu vlákniny, nedostatku niektorých vitamínov a minerálov, zápche, dehydratácii, príliš vysokému príjmu nasýtených tukov, nežiaducej strate hmotnosti alebo svalovej hmoty.
Osobitnú pozornosť si vyžadujú pacienti, ktorí už majú nízku hmotnosť, podvýživu alebo užívajú lieky ovplyvňujúce metabolizmus glukózy. Pri cukrovke môže byť potrebná úprava liečby a pri niektorých liekoch môže vzniknúť riziko hypoglykémie alebo iných metabolických komplikácií. Preto je pri autoimunitnom ochorení vhodné individuálne posúdenie lekárom aj nutričným terapeutom.
Môže ketogénna diéta nahradiť lieky?
Určite nie. Toto je zásadné. Ketogénna diéta sa v súčasnosti skúma ako možná doplnková intervencia. Nie je náhradou biologickej liečby, imunosupresív, DMARD, kortikosteroidov ani inej liečby predpísanej lekárom. Lieky sa nemajú vysadzovať alebo meniť na základe diéty bez konzultácie s ošetrujúcim lekárom.
Čo vieme dnes
Súčasný stav poznania možno zhrnúť jednoducho:
- ÁNO: Existuje biologický dôvod, prečo môže ketóza ovplyvňovať zápal a imunitný systém.
- ÁNO: Pri niektorých autoimunitných ochoreniach sú prvé klinické výsledky zaujímavé.
- ÁNO: Výskum pokračuje a v roku 2026 pribúdajú nové klinické dáta.
- NIE: Zatiaľ nemáme dostatok dôkazov na tvrdenie, že ketogénna diéta lieči autoimunitné ochorenia.
- NIE: Ketogénna diéta nemá nahrádzať štandardnú medicínsku liečbu.
Najväčší potenciál preto v súčasnosti predstavuje individuálne nastavená a odborne sledovaná ketogénna alebo nízkosacharidová intervencia u vhodne vybraných pacientov, najmä v rámci komplexnej starostlivosti o metabolické zdravie.
Mgr. Ľubica PRISENŽŇÁKOVÁ, PhD.
Špecialistka na farmakológiu mikronutrientov
Nutričná terapia a naturopatia
naturterapy@gmail.com
Upozornenie: Tento článok má edukačný charakter a nenahrádza individuálne lekárske vyšetrenie ani liečbu. Ketogénna diéta môže byť pri niektorých zdravotných stavoch nevhodná alebo môže vyžadovať úpravu liekov. Pred jej zavedením pri autoimunitnom ochorení je vhodné konzultovať u svojho lekára a nutričného terapeuta.