Antioxidanty chránia bunky pred poškodením
Antioxidanty sú látky, ktoré zabraňujú oxidačnému poškodeniu buniek voľnými radikálmi. Tieto radikály vznikajú v organizme vplyvom metabolizmu, ale sú aj výsledkom činnosti rôznych patogénov (baktérie, plesne, vírusy), či dôsledkom zápalu prebiehajúceho v tele. Okrem toho, veľkú úlohu zohrávajú radikály prítomné v životnom prostredí, ktoré organizmus neustále terorizujú, smog, cigaretový dym, exhaláty.
Keď sa v organizme nachádza príliš veľké množstvo voľných radikálov, s ktorými sa organizmus nevie vysporiadať, vzniká tzv. oxidačný stres. Vplyvom oxidačného stresu dochádza k poškodeniu buniek, k poškodeniu môže dôjsť až na úroveň DNA, teda genetickej informácie podľa ktorej sa tvoria nové bunky. Môže dôjsť k poškodeniu bunkového cyklu, k poškodeniu opravy buniek, k nekontrolovateľnému deleniu poškodených buniek, prípadne k zániku bunky.
Voľné radikály poškodzujú nielen jednotlivé bunky, ale aj orgány a celé orgánové systémy. Prispievajú tak ku vzniku a rozvoju množstva ochorení – kardiovaskulárne, neurodegenerativne, autoimunitné, reumatoidná artritída, depresia, respiračné, prispievajú aj k vzniku rôznych nádorových ochorení.
Množstvo voľných radikálov vzniká napríklad aj pri diabetes mellitus. Vysoká hladina cukru v krvi podmieni vznik oxidačného stresu v cievach a vedie k poškodeniu ciev aj cievneho endotelu. Cievy strácajú pružnosť, usádza sa v nich plak, zhoršuje sa prietok krvi a protizrážanlivé vlastnosti. To sa prejaví ako ateroskleróza, trombózy, vysoký krvný tlak a ďalšie ochorenia.
Najznámejším antioxidantom je glutatión. Medzi antioxidanty patrí aj vitamín C, E, koenzým Q10, karotenoidy, flavonoidy, zinok, selén a mnohé ďalšie.
Glutatión je látka, ktorá sa prirodzene nachádza v našom tele. Podieľa sa na tvorbe a oprave DNA (genetickej informácie) aj ďalších biomolekúl. Tvorená je z aminokyselín L-cysteín, glycín a L-glutamát. Glutatión je najdôležitejší antioxidant v bunkách. Chráni bunky pred poškodením voľnými radikálmi a peroxidom vodíka (ten tu vzniká metabolizmom). Dôležitý je nielen pri znižovaní oxidačného stresu, ale aj pri udržiavaná redoxnej rovnováhy. Reguluje činnosť enzýmov. Je dôležitý aj pre mitochondrie (energetické centrá buniek) a ich makromolekuly (mDNA). V mitochondiách reguluje apoptózu, čo je programovaný zánik takej bunky, ktorá už je nepotrebná. Nedostatkom môžu byť ohorení starší ľudia, pretože s vekom klesá tvorba jeho tvorba v tele, ľudia užívajúci rôzne lieky, ľudia s ochorením pečene, imunity, nádormi, s polymorbiditou, podvyživení ľudia, s nesprávnou stravou, a ďalší.
Karotenoidy sú prevažne rastlinné pigmenty, v súčasnosti sa popisuje viac ako 1 200 rôznych druhov, avšak u človeka sa našlo asi 20 druhov. Získavame ich zo stravy. Sú dôležité pre ľudské zdravie, pretože pôsobia ako antioxidanty, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred poškodením spôsobeným reaktívnymi formami kyslíka. Ich priaznivý účinok sa spája s prevenciou aterosklerózy, vysokého cholesterolu, osteoporózy, reumatoidnej artritídy, diabetickej retinopatie. Resveratrol pôsobí chemopreventívne, ovplyvňuje všetky stupne karcinogenézy (iniciačnú, promočnú aj progresívnu) ale aj signálne dráhy spojené so vznikom rakoviny. Pri súbežnom podávaní s chemoterapeutikami by resveratrol mohol zmierniť nežiaduce účinky liečby. K ďalším významným bioaktívnym látkam patrí pycnogenol, silný antioxidant získaný z kôry borovice (Pinus maritima), alebo astaxantín, červený pigment patriaci do skupiny karotenoidov.
V rámci naturopatického prístupu sa často uvádza, že je dôležitý ich prírodný pôvod, pretože vtedy spolupôsobia a navzájom sa dopĺňajú aj ostatné bioaktívne látky. Fungujú v synergii, čo významne zvyšuje ich biologickú hodnotu.
Veľa antioxidantov sa samozrejme nachádza v strave. Vo významnom množstve ich nájdeme v čučoriedkach, hrozne, bobuľovinách, malinách, egrešoch, ríbezliach, slivkách, citrusoch, marhuliach, rôznej zelenine, paprike, paradajkách, tekvici, špenáte, bylinkách, avokáde, rybách, čokoláde a kakaových bôboch, orieškoch, strukovinách, cíceri, šošovici, semenách – sezamových, tekvicových, konopných, ľanových, slnečnicových, orechoch, olejoch.
Mgr. Ľubica Prisenžňáková, PhD.