Detoxikácia homocysteínu a príjem metionínu
Homocysteín je aminokyselina vznikajúca metabolizmom esenciálnej aminokyseliny s obsahom síry – metionínu. Homocysteín je toxický vo veľkom množstve, za normálnych podmienok je však v organizme enzymaticky rozkladaný na neškodné zlúčeniny. Tieto enzýmy sú závislé od vitamínov skupiny B (B2, B6, B12) a kyseliny listovej, glutationu a niektorých minerálov. Ak ich je nedostatok, stúpa hladina homocysteínu. Mohli by sme si povedať, tak teda znížime príjem metionínu a všetko bude v poriadku. Nie je to však také jednoduché, pretože metionín, alebo správnejšie biologicky aktívna forma L-metionín, má v organizme na starosti dôležité biologické funkcie. Potrebné je skôr zabezpečiť rovnováhu medzi príjmom a rozkladom metionínu a detoxikáciou homocysteínu.
Metionín ako esenciálna, teda pre organizmus nenahraditeľná aminokyselina, je významným donorom metylovej skupiny a zdrojom síry pre biosyntézu ďalších látok. Zároveň je darcom protónu a podieľa sa na udržiavaní acido-bázickej rovnováhy.
Funguje ako silný antioxidant. Chráni bunky pred znečisťujúcimi látkami z prostredia, xenobiotikami, spomaľuje starnutie buniek. Má schopnosť naviazať a vylúčiť ťažké kovy ako je olovo a ortuť.
Metionín okrem toho podporuje v pečeni detoxikačné procesy, obmedzuje ukladanie tukov v pečeni, podporuje vylučovanie toxických látok močom, pomáha znižovať hladinu histamínu v krvi.
L-metionín, teda biologicky aktívna forma, je nevyhnutný pre vstrebávanie a dostupnosť selénu a zinku.
Optimalizuje činnosť imunitného systému, zvlášť v hrubom čreve. Podporuje jeho normálnu funkciu, normalizuje sekréciu zápalových látok, pôsobí antioxidačne.
Jeho nedostatok sa môže prejaviť opuchom, zadržiavaním vody, alergickými reakciami, nedostatočnou syntézou niektorých hormónov, neurotransmiterov, vitamínov či iných potrebných látok (cholín, melatonín, karnitín, adrenalín, lecitín, B12).
Nízka hladina metionínu v tele spôsobí, že sa zníži syntéza glutatiónu, čo je veľmi významný antioxidant vo vnútri buniek aj mimo nich, zúčastňujúci sa odstraňovania toxických látok z organizmu. Nedostatok glutatiónu negatívne ovplyvňuje funkciu imunitného systému aj detoxikačné mechanizmy.
Nedostatok metionínu a síry z neho v organizme sa prejaví aj na chrupavkách, pretože stimuluje ich tvorbu, prejaví sa aj na nedostatočnom alebo zdĺhavom hojení rán. V prípade niektorých ochorení chrupaviek alebo artritídy sa uplatňuje aj jeho účinok proti zápalu a bolesti.
Metionín má schopnosť vytvárať siričité reťazce, ktoré sa navzájom spájajú a tým spevňuje štruktúru a pružnosť kože, vlasov a nechtov.
Toto ani zďaleka nie sú všetky biologické funkcie, ktorých sa L-metionín v organizme zúčastňuje. Teraz, keď sme si priblížili niektoré z nich, je jasné, že nie je možné úplne vylúčiť príjem metionínu v organizme z dôvodu zvyšovania hladiny toxického homocysteínu.
Pre normálny metabolizmus homocysteínu sú potrebné niektoré vitamíny v primeranom množstve. Stručne uvediem, že jeho metabolizmus prebieha tromi spôsobmi: remetyláciou za vzniku metionínu, ako kofaktory sú potrebné kyselina listová a vitamín B12; trans-sulfuráciou na cysteín v obličkách a pečeni, pričom ako kofaktor je potrebný vitamín B6 (pyridoxín); remetyláciou na metionín prostredníctvom betaínu. Homocysteín môže podliehať aj autooxidácií, kedy vznikajú biologicky aktívne produkty so zvýšenou bunkovou toxicitou a podporovať tak vznik niektorých ochorení. Homocysteín, ktorý nie je zmetabolizovaný v bunke sa dostáva do krvi ako toxická látka.
Obr. Metabolizmus homocysteínu (MAT: metionín adenosyltransferáza; SAM: S-adenosyl-metionín; DNMT: DNA metyltransferáza; SAH: S-adenosylhomocysteín; MS: metionín syntáza; DMG: dimetylglycín; THF: tetrahydrofolát; DHFR: dihydrofolátreduktáza; DHF: dihydrofolát; 5,10-MTHF: 5,10-metyléntetrahydrofolát; MTHFR: metyléntetrahydrofolátreduktáza; 5-MTHF: 5-metyltetrahydrofolát; TS: thymidylát syntáza; dTMP: deoxytymidínmonofosfát; dUMP: deoxyuridínmonofosfát;) Zhang D. a kol. 2015; 10 (5).
Nedostatok vitamínov je spojený s nesprávnou životosprávou, hoci niektorí majú nadváhu aj tak sú nutrične podvyživení, nesprávnym spracovaním či skladovaním potravín, ale tiež stresom. Stres závažným spôsobom v organizme vyčerpáva vitamíny B aj C. Problém spôsobuje aj porucha vstrebávania a tráviaci systém, či už vplyvom stresu alebo vplyvom iných ochorení.
Aké sú teda riziká zvýšenej hladiny homocysteínu a kedy je vhodné vedieť jeho hodnotu:
1. Zvýšené hodnoty homocysteínu zvyšujú riziko kardiovaskulárnych a civilizačných ochorení.
2. Zvýšená hladina homocysteínu ovplyvňuje cievny endotel, vnútornú cievnu výstelku, čím zvyšuje riziko aterosklerózy alebo zúženia krvných ciev. Dôsledkom môže byť infarkt alebo mŕtvica.
3. Väčšie riziko vzniku krvných zrazenín a trombózy.
4. Zvyšuje sa riziko hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie.
5. U starých ľudí vznikajú častejšie zlomeniny kostí.
6. Zvyšuje sa riziko vzniku Alzheimerovej choroby a iných typov demencií.
7. V tehotenstve môže byť zvýšená hladina homocysteínu spojená s niektorými vývojovými poruchami a abnormalitami plodu, s cievnym zásobením placenty a jej abrupciou (oddelenie placenty od vnútornej steny maternice ešte pred pôrodom).
8. Zvýšená hladina homocysteínu môže byť spojená aj s preeklampsiou.
9. U deti môže homocysteín spôsobiť problémy s očami, zmeny v očnej šošovke, abnormality kostí a tvaru tela.
10. Vzniká zvýšené riziko vzniku rakoviny.
11. Vyššia hladina homocysteínu u starších ľudí znižuje ich kognitívne schopnosti, teda schopnosť učiť sa, myslieť, porozumieť, vyjadrovať sa, zhoršuje pamäť, ale aj schopnosť vykonávať bežné činnosti.
12. Úzkosť a depresia či ťažká depresia.
13. Chronická únava.
14. Bolesť.
15. Vysoký krvný tlak.
Mgr. Ľubica Prisenžňáková, PhD.