Skrytý bunkový hlad: Nedostatok mikronutrientov

Všetky biochemické procesy v tele sú ovplyvňované energiou

Aký je skrytý dopad nedostatku mikronutrientov na bunkovú signalizáciu, čo keď chýbajú kofaktory v biochemických dráhach a prečo niekedy laboratórne hodnoty nestačia na identifikáciu klinického a subklinického nedostatku mikronutrientov?

Podľa bunkovej medicíny je primárny dôvod vzniku ochorení podmienený nedostatkom bioenergie a biostability jednotlivých buniek. Jednou z možností je, že táto bioenergia vzniká metabolizmom nutričných látok, teda toho čo zjeme.

Zdravie a choroba ľudského organizmu vychádzajú z vitálneho stavu miliónov buniek, ktoré tvoria organizmus. Inak povedané, optimálne fungovanie jednotlivých buniek, ich včasná apoptóza alebo regenerácia a správna výživa, sú základom zdravia. Porucha správnej činnosti buniek naopak vedie k vzniku a rozvoju choroby.

Nedostatočná bunková výživa sa bez príznakov môže vyvíjať aj niekoľko rokov, pričom ale dochádza k systematickému poškodzovaniu organizmu už na úrovni buniek. V určitom kritickom momente sa toto prejaví ochorením ako je napríklad diabetes, vysoký tlak, vysoký cholesterol, astma, alergia, zlé trávenie, rakovina, nadmerná únava, depresia, neurodegeneratívne ochorenia, artritída.

Kalórie bez mikronutrientov vedú k ochoreniam

Bunky energiu získavajú metabolickými procesmi z makronutrientov (proteíny, sacharidy, lipidy), a vyžadujú spolupôsobenie mikronutrientov, antioxidantov a bioaktívnych látok.

Mikronutrienty to sú:

• vitamíny – B – komplex skupina, vitamíny C, D, E, A, K,
• minerály – selén, sodík, draslík, jód, meď, zinok, železo, fluór, horčík, mangán, ďalšie.

Na rozdiel od makronutrientov (proteíny, sacharidy, lipidy) sú mikronutrienty pre organizmus potrebné len v malom množstve. Avšak ich nedostatok, alebo ich nedostatočné vstrebávanie, je príčinou vzniku závažných ochorení.

Nedostatok mikronutrientov je definovaný ako nedostatok základných vitamínov a minerálov potrebných pre organizmus v malých množstvách na zabezpečenie správneho rastu a vývoja – fyzického aj duševného.

Nedostatok mikronutrientov predstavuje vážny globálny zdravotný problém. Niekedy je označovaný aj ako skrytý hlad. Podľa WHO sa nedostatok spája najčastejšie s vitamínom A, vitamínom D, vitamínmi B, vitamínom C, železom, zinkom, jódom, vápnikom. Dôsledkom nedostatku môže byť zlý fyzický a duševný vývoj u detí, intelektuálne poruchy, mentálne zaostávanie, znížená odolnosť voči ochoreniam, zvýšená vnímavosť na ochorenia a rozvoj chronických ochorení, znížená schopnosť regenerácie, šeroslepota, neplodnosť, zvýšená úmrtnosť. Ženy v reprodukčnom veku majú často nedostatok folátu (B9), zinku, železa. Tehotným a dojčiacim ženám často chýba napríklad kobalamín (B12), vitamín A a jód. Starší ľudia môžu byť ohrození nedostatkom B12 kvôli nedostatočnej tvorbe žalúdočnej kyseliny. Nedostatok kobalamínu sa môže objaviť aj u vegánov a vegetariánov.

Nedostatok konkrétnych mikronutrientov je samozrejme individuálny a závislý od mnohých faktorov (aktuálne ochorenia, individuálna potreba, zloženie stravy, genetika). Pri pankreatitíde môže dochádzať k zhoršenému vstrebávaniu vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K). Vyššie riziko nedostatku vitamínov rozpustných v tukoch majú aj pacienti s ochorením žlčníka a pečene, pacienti s cystickou fibrózou. Podobne pri celiakii a pri zápalových črevných ochoreniach dochádza k zhoršenému vstrebávaniu mikronutrientov. Navyše, nedostatok mikronutrientov sa môže spájať nielen s podvýživou, ale aj nadhmotnosťou a obezitou (teda aj obézny človek môže trpieť nedostatkom mikronutrientov).        

Na vyhodnotenie množstva mikronutrientov nestačia len laboratórne testy

Na zhodnotenie primeraného príjmu mikronutrientov je potrebné zhodnotenie nedávneho príjmu prostredníctvom diéty, pravdepodobných strát aj vyhodnotenie symptómov nedostatku mikronutrientov.

Výsledkom nedostatku mikronutrientov môžu byť biologické zmeny ovplyvňujúce metabolizmus, a môžu sa prejaviť skôr, ako sa objavia klasické príznaky nedostatku konkrétneho mikronutrientu.

Príkladom môže byť zvyšujúca sa hodnota homocysteínu, ktorá môže odrážať napríklad nedostatok folátu. Iným príkladom je kyselina metylmalónová, ktorá môže signalizovať nedostatok vitamínu B12. Ďalším je vylučovanie organických kyselín vplyvom nedostatku biotínu. Zlá metabolizácia glukózy môže byť prejavom nedostatku chrómu.   

Krvné (laboratórne) testy síce vyhodnotia množstvo jednotlivých mikronutrientov, ale plazmatické koncentrácie mikronutrientov v sére odrážajú iba extracelulárnu tekutinu, ktorá nemusí nevyhnutne korelovať s intracelulárnou koncentráciou alebo funkčnosťou. Teda nevieme, či je v bunke dostatok napríklad folátu alebo vitamínu C, alebo zinku, a pod.   

Stanovenie hladiny mikronutrientov v krvi predpokladá, že krv odráža tkanivové zásoby a množstvo, čo nemusí byť nevyhnutne pravda. Koncentrácie v krvi môžu byť dostatočné na to, aby naznačovali nedostatok alebo toxicitu. Však citlivosť a špecifickosť hladín v krvi môže byť pri ochorení problematická, teda môže byť prítomný nedostatok, ktorý ale krvné testy neodhalia. Prečo je to tak?

Pri niektorých mikronutrientoch plazmatické hladiny klesajú len vtedy, keď sú zásoby v tkanivách výrazne vyčerpané, ako je to napríklad pri vitamíne A. Okrem toho sa väčšina mikronutrientov sa nachádza a funguje vo vnútri v bunkách. Plazmatické koncentrácie sú preto nepriamymi a relatívne necitlivými indikátormi stavu, ktorý sa slabo odráža v hladinách extracelulárnej tekutiny. Takže ak by sme chceli zistiť skutočnú hodnotu niektorých mikronutrientov, museli by sme otestovať ich množstvo z bunky. Príkladom môže byť horčík, ktorého hodnota v plazme nemusí nevyhnutne korelovať so skutočnou hodnotou v bunke. Jeho nedostatok je možné vyhodnotiť na základe symptómov, zloženia diéty, prítomného ochorenia aj užívaných liekov.   

K podstatným poznatkom patrí tiež to, že hladinu mikronutrientov v krvi môže ovplyvniť mnoho ďalších faktorov, pričom prevláda zápal. Súčasťou odpovede na ochorenie, poranenie alebo infekciu je odpoveď akútnej fázy (APR), ktorá spôsobuje pokles mnohých nosných proteínov v plazme, ktoré sa nazývajú negatívne APR proteíny. Výsledkom je zníženie plazmatických hladín mnohých mikronutrientov.  

Prvoradým zdrojom mikronutrientov by mala byť pestrá, kvalitná, vyvážená strava v primeranom množstve zahŕňajúca kvalitné zdroje bielkovín (mäso, mlieko, syry, vajcia, ryby), komplexné sacharidy, celozrnné výrobky, strukoviny, orechy, semená, ovocie, zeleninu, huby (hliva, šampiňóny, dubáky), kvalitné tuky (napríklad olivový olej, ľanový, makový, konopný olej, maslo, ghee, masť, kokosový tuk), pitnú vodu. Výber vhodných potravín je vždy potrebné prispôsobiť podľa individuálnej situácie. V prípade suplementácie je vhodné poradiť sa s odborníkom, pretože ako nedostatok, tak aj nadmerný príjem mikronutrientov môže byť škodlivý a je potrebné vyhnúť sa mu.

Mgr. Ľubica PRISENŽŇÁKOVÁ, PhD.
Špecialistka na farmakológiu mikronutrientov
Naturopatia a nutričná terapia

Email: naturterapy@gmail.com