Zvýšený homocysteín: Tichý signál, ktorý by sme nemali prehliadať

Prečo je dôležité znižovať vysoký homocysteín? Chráňme svoje cievy a zdravie

Homocysteín je aminokyselina, ktorá prirodzene vzniká v ľudskom tele pri metabolizme metionínu. Metionín prijímame predovšetkým prostredníctvom bielkovín v potrave. Táto aminokyselina je dôležitým medziproduktom metabolických procesov, a organizmus ho za normálnych okolností priebežne premieňa na ďalšie potrebné látky.

Ak je však hladina homocysteínu v krvi dlhodobo zvýšená, pôsobí prooxidačne, prozápalovo a poškodzuje tkanivá a orgány. Zvýšená hladina môže zároveň upozorňovať na nedostatok niektorých vitamínov skupiny B, poruchu metabolizmu, genetické predispozície alebo zníženú funkciu obličiek. Zvýšený homocysteín sa zároveň spája s vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení.

Prečo je dôležité venovať mu pozornosť, čo ovplyvňuje jeho metabolizmus a kedy má zmysel snažiť sa jeho hladinu optimalizovať?

Vplyv homocysteínu na cievy a ich zdravie

Zvýšená hladina homocysteínu sa spája s viacerými nepriaznivými procesmi v organizme. Patrí k nim porucha funkcie vnútornej výstelky ciev (endotelová dysfunkcia), zvýšený oxidačný stres, podpora zápalových procesov a zmeny v mechanizmoch zrážania krvi.

Homocysteín môže nepriaznivo ovplyvňovať dostupnosť oxidu dusnatého (NO), ktorý je dôležitý pre správnu funkciu ciev, ich pružnosť a reguláciu krvného prietoku. Zároveň môže podporovať tvorbu voľných radikálov a oxidačné poškodenie bunkových štruktúr.

Pri výrazne zvýšených hodnotách sa pozorujú aj zmeny v procesoch zrážania krvi a zvýšená tendencia k tvorbe krvných zrazenín.

Dôležité je však zdôrazniť, že homocysteín nie je jedinou príčinou aterosklerózy. Na zdravie ciev vplýva celý súbor faktorov:

  • krvný tlak,
  • hladina a štruktúra krvných lipidov,
  • hladina apolipoproteínu B (ApoB), ktorý odráža počet aterogénnych lipoproteínových častíc,
  • lipoproteín(a), ktorého hladina je vo veľkej miere geneticky podmienená,
  • cukrovka a inzulínová rezistencia,
  • fajčenie,
  • genetické predispozície,
  • chronický zápal,
  • stravovanie a kvalita prijímaných potravín,
  • nedostatok fyzického pohybu,
  • stres, spánok a celkový životný štýl.

Preto je vhodné hodnotiť homocysteín vždy v súvislosti s ostatnými rizikovými faktormi.

Súvislosť homocysteínu s mozgovou príhodou a trombózou

Vysoký homocysteín sa spája so zvýšeným rizikom cievnej mozgovej príhody. Výskum poukazuje na súvislosť medzi zvýšenou hladinou homocysteínu, poškodením endotelu, oxidačným stresom a zmenami v zrážanlivosti krvi.

V určitých skupinách ľudí môže dopĺňanie folátu (vitamínu B9) pomôcť znížiť riziko niektorých cievnych príhod. Význam môže mať najmä u populácií s nedostatočným príjmom folátu.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje výrazná hyperhomocysteinémia, ktorá môže byť spojená so zvýšeným rizikom arteriálnej aj venóznej trombózy.

S metabolizmom homocysteínu súvisí aj genetická variabilita enzýmov, predovšetkým MTHFR (metyléntetrahydrofolátreduktáza). Niektoré genetické varianty MTHFR môžu ovplyvňovať premenu folátov a za určitých okolností prispievať k zvýšeniu homocysteínu.

Samotný genetický variant MTHFR však automaticky neznamená ochorenie ani zvýšené riziko trombózy. Dôležitý je celkový metabolický a výživový stav človeka.

Aj pri zvýšenom homocysteíne platí, že jeho samotné zníženie nemožno považovať za zaručenú ochranu pred mozgovou príhodou alebo trombózou. Nevyhnutná je komplexná prevencia a riešenie ostatných rizikových faktorov.

Vplyv homocysteínu na srdce a riziko infarktu

Zvýšené hodnoty homocysteínu sa spájajú aj s ischemickou chorobou srdca a infarktom myokardu. Pozorovacie štúdie opakovane poukazujú na súvislosť medzi vyššími hladinami homocysteínu a vyšším kardiovaskulárnym rizikom. Predpokladanými mechanizmami sú poškodzovanie endotelu, oxidačný stres, zápalové procesy a ovplyvňovanie zrážania krvi.

Klinické štúdie však ukázali, že zníženie homocysteínu pomocou vitamínov skupiny B automaticky nevedie k zníženiu počtu infarktov alebo celkovej úmrtnosti. Pri niektorých skupinách pacientov sa pozoroval priaznivý účinok na riziko cievnej mozgovej príhody, výsledky však závisia od populácie a ďalších okolností.

Homocysteín preto treba vnímať ako dôležitý metabolický ukazovateľ, ktorý môže poskytnúť ďalšie informácie o zdravotnom stave, nie ako náhradu klasického vyšetrenia kardiovaskulárneho rizika.

Nedostatok vitamínov B12, B9 a B6 môže byť skrytou príčinou

Jedným z najdôležitejších dôvodov zvýšeného homocysteínu je nedostatočný príjem, vstrebávanie alebo využitie niektorých vitamínov skupiny B.

Pri metabolizme homocysteínu sú významné predovšetkým tri vitamíny:

Vitamín B9 – folát

Folát je potrebný na premenu homocysteínu späť na metionín. V tomto procese zohráva dôležitú úlohu aktívna forma folátu 5-MTHF a enzým MTHFR.

Vitamín B12 – kobalamín

Vitamín B12 je nevyhnutným kofaktorom enzýmu metionínsyntáza, ktorý sa podieľa na premene homocysteínu na metionín. Jeho nedostatok môže viesť k zvýšeniu homocysteínu, poruchám krvotvorby a poškodeniu nervového systému.

Nedostatok B12 môže byť prítomný aj bez výrazných zmien krvného obrazu. Preto normálny krvný obraz automaticky nevylučuje nedostatok tohto vitamínu.

Vitamín B6 – pyridoxín

Vitamín B6, predovšetkým vo svojej aktívnej forme pyridoxal-5-fosfát (P5P), je potrebný pre ďalšiu metabolickú cestu homocysteínu – transsulfuráciu. Vďaka nej sa homocysteín premieňa na cystationín a následne na cysteín.

Cysteín je dôležitý aj pre tvorbu glutatiónu, jedného z najvýznamnejších vnútrobunkových antioxidantov.

Metabolizmus homocysteínu teda nie je závislý iba od jedného vitamínu. Je výsledkom spolupráce viacerých enzýmov, vitamínov a metabolických procesov.

MTHFR a genetické predispozície

Enzým MTHFR zohráva dôležitú úlohu v metabolizme folátov. Podieľa sa na premene 5,10-metyléntetrahydrofolátu na 5-metyl-tetrahydrofolát (5-MTHF), ktorý je potrebný pri remetylácii homocysteínu na metionín.

Existujú bežné genetické varianty génu MTHFR, predovšetkým C677T a A1298C. Niektoré z nich môžu znižovať aktivitu enzýmu a ovplyvňovať metabolizmus folátov.

Ich význam závisí aj od príjmu folátu, vitamínu B12 a ďalších faktorov.

Pri hodnotení zvýšeného homocysteínu preto nestačí zamerať sa iba na genetický výsledok. Dôležité je posúdiť aj laboratórne hodnoty, stravovanie, zdravotný stav a prípadné nedostatky mikronutrientov.

Pri výbere doplnkov môže byť v individuálnych prípadoch vhodné zvážiť aj formu folátu, napríklad 5-MTHF. Bežná kyselina listová však nie je automaticky nevhodná pre každého človeka s variantom MTHFR.

Homocysteín a funkcia obličiek

Obličky sa významne podieľajú na metabolizme a regulácii hladiny homocysteínu.

Pri zníženej funkcii obličiek môže jeho koncentrácia v krvi stúpať. Zvýšený homocysteín preto nemusí vždy znamenať nedostatok vitamínov alebo genetickú poruchu metabolizmu. Ak je jeho hodnota zvýšená, je vhodné zvážiť kontrolu kreatinínu a odhadovanej glomerulovej filtrácie (eGFR). Podľa okolností sa vyšetruje aj krvný obraz, vitamín B12, folát a ďalšie parametre.

Homocysteín má aj fyziologickú funkciu

Pri hodnotení homocysteínu je dôležité pochopiť, že jeho samotná prítomnosť v organizme nie je nežiaduca. Homocysteín je prirodzeným medziproduktom metabolizmu metionínu a organizmus ho využíva v ďalších biochemických procesoch.

Môže vstupovať do viacerých metabolických dráh, predovšetkým do:

  • remetylácie, pri ktorej sa premieňa späť na metionín,
  • transsulfurácie, pri ktorej sa premieňa na cystationín a následne cysteín,
  • metabolických procesov súvisiacich s tvorbou glutatiónu.

Práve glutatión je významnou súčasťou vnútrobunkovej antioxidačnej ochrany.

Cieľom preto nie je dosiahnuť čo najnižšiu možnú hodnotu homocysteínu, ale zabezpečiť jeho správny metabolizmus a primeranú hladinu.

Aké hodnoty homocysteínu sú optimálne?

Pri hodnotení homocysteínu sa používajú rôzne referenčné a orientačné rozmedzia.

V praxi sa často za priaznivú hodnotu považuje hladina do 9 µmol/l. V niektorých odborných a nutričných prístupoch sa ako cieľová hodnota uvádza aj nižšia koncentrácia.

Orientačné rozdelenie:

  • Do 9 µmol/l: často považovaná za priaznivú hodnotu.
  • 10–15 µmol/l: hraničná až mierne zvýšená hodnota.
  • 15–30 µmol/l: mierna hyperhomocysteinémia.
  • 31–100 µmol/l: stredne závažná až výrazná hyperhomocysteinémia.
  • Nad 100 µmol/l: závažná hyperhomocysteinémia, ktorá vyžaduje dôkladné a včasné lekárske vyšetrenie.

Tieto hodnoty sú orientačné. Referenčné rozmedzie sa môže líšiť podľa laboratória, veku a individuálneho zdravotného stavu.

Osobitnou jednotkou je homocystinúria – zriedkavé vrodené metabolické ochorenie, pri ktorom je metabolizmus homocysteínu výrazne narušený. Môže viesť k veľmi vysokým hodnotám homocysteínu a závažným zdravotným komplikáciám. Vyžaduje špecializovanú diagnostiku a liečbu vrátane individuálne nastavenej diéty a podľa typu ochorenia aj cielenej suplementácie. treba vždy interpretovať spolu s ostatnými vyšetreniami.

Zvýšený homocysteín je dôležitý signál, ktorý môže upozorniť na nedostatok vitamínov, poruchu metabolizmu alebo iný zdravotný problém. Jeho zvýšené hodnoty sa spájajú s cievnymi ochoreniami, no samotné zníženie pomocou vitamínov nezaručuje prevenciu infarktu alebo mozgovej príhody.

Najdôležitejšie je zistiť príčinu zvýšenia, liečiť prípadný nedostatok vitamínov a venovať pozornosť všetkým významným rizikovým faktorom. Takýto prístup má väčší význam než snaha dosiahnuť čo najnižšiu hodnotu homocysteínu za každú cenu.

Mgr. Ľubica PRISENŽŇÁKOVÁ, PhD.
Farmakológia mikronutrientov

Nutričná terapia a naturopatia
naturterapy@gmail.com

Článok má informačný charakter a nenahrádza individuálne lekárske vyšetrenie.